Les

Autor: Radka Ivančová | 30.8.2013 o 9:09 | (upravené 15.10.2013 o 21:53) Karma článku: 6,41 | Prečítané:  300x

O tichu. O pokoji. Ako chceme, ako to nevyjde alebo vyjde. O lesoch, lúkach, zelenej, o pocitoch, o pohľadoch. Možno len o životoch, o útekoch. Tajomstvách a pokladoch. O ľudskej spoločnosti. Že ešte stále potrebujeme mať niekoho radi. Aj keď len seba. O relaxovaní. Odpúšťaní. ˇO chvíľke šťastia potom čo prekonáme bolesť. Keď chceme lietať alebo plávať, dosiahnuť vysoké ciele. O pádoch. Behu. Čerstvom vzduchu. Meníme sa, rastieme, dozrievame, skúmame, hľadáme, skúšame. O všetkom, čo máme. Môžeme si ceniť nepoznané ? Neznáme ? Keď chceme byť sami so svojimi problémami, radosťami, vášňami, keď chceme spomínať, čo všetko bolo nádherné, keď si predstavujeme, aké úžasné to mohlo a môže byť, keď si tvoríme svet, kde sme jednoducho spokojní. Že tam môžeme dýchať len seba, jesť tony čokolády a nepribrať. O tom čo v nás je a o tom, čo v nás nikdy nebolo.

 

Tam, kde sa poznávame.

Tam, kde prídeme na to, že si vôbec nežijeme zle.

Zaslepení výškovými budovami, výfukovými plynmi, pohltení výplatnými páskami, zabarikádovaní našim vlastným egom...

Únik. Preč z reality. Les. Beh. Bežať ako o život. Utekať pred svetom. Pred nebezpečenstvom. Rýchlo prepletať nohami. Zachrániť sa. Zastaviť. Čistota. Čistinka ? Miesto, kde sa nájdeme. Opäť sa zobudíme v novej koži.

Trávička do ktorej dýchla rosa. Slnko, ktoré sa derie pomedzi stromy. Sadnúť si. Nadýchnuť sa. Východ slniečka. Kvety. Ružové, fialové, všetko je to o farbách. Zelená tráva, hnedé drevo, mravčeky. Zatvoriť oči. Hlboké nádychy. Otvoriť oči. Znova ich zavrieť. Nemyslieť, iba cítiť. Vnímať. Iba byť. Samota, ktorá nás zblíži s nami samými. Otvoriť oči. Pozrieť sa okolo seba. Vidieť inými očami. Slzičky stekajúce po lícach jedna po druhej. Uvedomenie si, že naozaj všetko stojí na nás.

Konečne sloboda. Sloboda, ktorá nám dá krídla. Alebo plutvy, silné ruky, dobrý zrak. Sloboda, ktorá nás zbyví tých ľudských predsudkov, ktoré máme. Aby sme vedeli prijímať. Bez podmienok a bez obmedzení. Bez odporu a nenávisti. Nie sú limity. Chceme voľnosť, pestrosť, život taký aký je vo svojej podstate. AKý vlastne je ? Živý predsa. Živočíšnosť, nespútanosť, spontánnosť, čas nehrá rolu, vzťahy majú iný rozmer. Sú hlbšie, úprimnejšie, krajšie.

Ľahnúť si do trávy. Slnko, ktoré nám vchádza do pokožky. Prepichuje naše póry. Len dýchať. Svaly sa uvoľnujú. Čistá hlava. Vietor z nej všetko vyfúkal.

To je ten svet,ktorý si všetci vytvárame. Sme opatrní na nesprávnych miestach. Príliš sa bojíme samoty. Že nás zaživa zožerie naše vlastné ja...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?