A tak sa ku mne jedného dňa dostal Dorian Gray. Očarujúci mladý muž. Stelesnená dokonalosť.
A hltala som každý riadok. Každučké slovo.
Kniha portrét Doriana Gray-a sa zaoberá prastarým problémom krásy. Je o tom, ako nezvládame svoje chybičky krásy.
O tom, aké miesto má krása v spoločnosti a aká dôležitosť sa jej prikladá.
O tom, ako sa príliš staráme o to, aby sme sa zachovali pred ostatnými do poslednej chvíle nádherní. A pri tom všetkom občas pozabudneme na náš charakter.
O tom, ako chceme, aby nás zbožňovali ale nepýtame sa sami seba : „Majú nás kvôli čomu zbožňovať?"
Našla som sa tam. V mladom Dorianovi. Túžiacom po láska, obdive, úspechu...po večnej mladosti a kráse. Ako Dorian dospel a dospieval.
A ako nechcel vidieť seba. Starnúceho seba. S vráskami a ovisnutou kožou.
Ako sa nechcel zmieriť s tvárou svojho charakteru.
Ako mu vsugerovali že on je len dokonalý.
Ako si uvedomil, že všetci máme to dobré aj to zlé...
Táto kniha nepatrí medzi knihy, ktoré by ma prekvapili. Je to o živote. Nájdete sa tam. Nie je to žiadny silný,srdcervúci ľudský príbeh. Je to definícia krásy opísaná na približne 200 stranách. Boli tam miesta, kde dej upadal. Ale tie myšlienky to všetko zachránili. Oscar stále vedel, čo človek potrebuje čítať, čo si potrebuje uvedomiť. A tak opäť len poklona pre Wilde-a.
Áno. Táto kniha stojí minimálne za tri prečítania!
„My všetci budeme trpieť za to, čím nás bohovia obdarili. Strašne trpieť." (O.Wilde-Portrét Doriana Graya)