Môžeme len milovať. Chápete ? Nič viac.
Nie sme schopní ničoho lepšieho. Milovať niekoho, to je vrchol. Viac nedokážeme. Dať niekomu našu lásku...to je našou najdôležitejšou úlohou. Naším najväčším poslaním. Preto sme tu.
Už chápete ?
Môžeme robiť čokoľvek. Dokážeme vyliezť na najvyššie hory, vieme plávať v divokých riekach, naozaj zvládneme veľa nebezpečenstva. Ale láska. To je vrcholom našich síl. Je to najviac, čo môžeme dať. Nič lepšie nepríde. Vieme len milovať.
Nemôžeme ani čakať,že budeme milovaní. Ale musíme milovať. Musíme sa rozdať. Darovať celé svoje srdce niekomu. Vložiť mu ho do dlaní a dôverovať, že ho nerozpučí. Že si naše srdiečko privinie k svojmu a že ho naučí tĺcť ako to svoje. Že ho nepošliape. Že ho bude opatrovať ako to vlastné. Ak niekomu zveríme naše srdiečko vzdávame sa samých seba. Už nechceme byť sami. Chceme mať svedka, ktorý si bude vážiť náš čas. Chceme mať bútľavú vŕbu, ktorej listy nám utrú slzičky. Chceme mať spoločníka, ktorý na nás nezabudne. Ktorý sa bude smiať, ktorý nás bude počúvať. Ktorý s nami bude hovoriť a ktorý bude mlčať, keď slová nebudú potrebné. Chceme ochranné ramená, do ktorých sa môžeme ponoriť, keď všetko naokolo bude útočiť. Hľadáme pokoj v niečích rukách. Hľadáme to, čo vidíme len v rozprávkach. Chceme zažívať to nepoškrvnené. Chceme čistú lásku. Takú bielučkú. A dúfame, že existuje niekto pre nás.
Že existuje to neviditeľné pevné puto, ktoré spája osobu na osobu.
Dušu na dušu.
